Maďaři si 15. března připomněli revoluční události z roku 1848. Letošní oslavy se nesly též ve znamení revoluce. Už né Košutové, ale Orbánové. Reportáž z Budapešti.

Slávnostná čaša sektu, v ruke čerstvo nadobudnutý cestovný pas Maďarskej republiky (onedlho iba Maďarska), k tomu certifikát o príslušnosti k vlasti s uvedením mena, dátumu a miesta narodenia a vyobrazením svätého Štefana: takto prijali dvojaké občianstvo zo dve-tri desiatky Csángóov, bez výnimky oblečených v tradičnom kroji. Mnohí s neskrývaným dojatím, až slzami v očiach. Niet sa čo čudovať. Títo ľudia sa vynorili akoby z hlbín minulosti. Nejde iba o takmer tisíckilometrovú vzdialenosť, ktorú museli kvôli tomuto dňu prekonať z oblasti kdesi na rumunsko-moldavskom pomedzí, kde žijú tisíc rokov. Orbánov zákon o štátnom občianstve je veľkorysý: obsahuje klauzulu, ktorá umožňuje výnimku a Csángóovia ako jediní nemusia mať predkov z Uhorska. Stačí, ak svoj maďarský pôvod osvedčia na základe rodného listu (čiže priezviska predkov). Budapešť je voči prinavrátivším sa súkmeňovcom tolerantná.  aj v otázke ovládania jazyka. Právě tato najvzdialenejšia ratolesť národa maďarského dostala privilégium prevziať občianstvo na Budatínskom hrade. Tri dni predtým sa tejto cti dostalo chorvátskym Maďarom v Moháči, deň predtým vojvodinským a sedmohradským Maďarom v Subotici, Koloszvári a Csíkszerede. Títo všetci v slávnostnom sľube prisahali, že Maďarsko považujú za svoju vlasť, že budú jeho vernými občanmi a budú ho brániť a slúžiť mu.

Celý článek čtěte na stránkách časopisu .týžděň, ZDE.